Hra s loptou ako prevencia vývinových porúch učenia

Naše deti sú odmalička obklopované interaktívnymi hračkami, edukatívnymi hrami a smart aplikáciami, ktoré by im mali stimulovať mozog.

Namiesto toho ale každým rokom pribúdajú deti s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia…) alebo porucha pozornosti, ADHD syndróm, problémy s pamäťou.

Podľa neurofyziológa Rajovića, špecialistu v oblasti rozvoja detskej inteligencie, hra s loptou je dobrou ranou prevenciou pred dyspraxiou a ostatných vývinových porúch učenia.

Keď deťom hodíte loptu, hovorí Rajović, 50% z nich ju nedokáže chytiť do dvoch dlaní, chytajú ju do náručia. Niektoré deti sa jej dokonca uhnú, lebo sa lopty boja.

Dieťa pri hre s loptou zapája veľa zmyslov: zrak, hmat, sluch, cvičí si rovnováhu, jemnú a hrubú motoriku a koncentráciu.

Hra s loptou zvyšuje schopnosť priestorového videnia.

Dieťa sa pri hre s loptou učí jednoduchému vzorcu príčina – následok (hodím loptu, dopadne na zem).

Lopta je dobrou prevenciou pred poruchami ako dyspraxia, dysgrafia a dyslexia, poruchami, ktoré sa môžu prejaviť v školskom veku.

Veľa detí dnes pozerá do obrazovky televízora, telefónu alebo tabletu, a tým fixuje oko len na malú plochu. A tak sa z oka stáva lenivé oko, ktoré je nútené robiť len minimum pohybu, čo znamená, že sa nemôžu rozvíjať dôležité funkcie mozgu.

A preto by sme mali vypnúť telku a telefóny a podnecovať deti, aby tieto technológie  vymenili za behanie, naháňanie predmetov a preskakovanie prekážok.

Je dôležité, aby deti znovu objavili loptu. Nezáleží na tom, či bude malá, alebo veľká. Ale aby sa s ňou mohli do sýtosti vyhrať.