Rizikové dieťa z hľadiska porúch učenia v predškolskom veku

Prax i výskumy svetových i našich pedagógov poukazujú na ťažkosti detí v predškolskom veku, ktoré nám signalizujú riziko výskytu špecifických porúch učenia, predovšetkým: dyslexie, dysgrafie, dyzortografie…

Medzi tieto riziká patria 

Pohybová neobratnosť v jemnej i v hrubej motorike – hrubá motorika zahŕňa schopnosť behať, skákať, narábať s loptou, skákanie na jednej nohe, bicyklovanie, čiže hybnosť celého tela. Cvičenie jemnej motoriky ruky a prstov zase pripravuje dieťa na písanie.

Oneskorený vývin v oblasti laterality – teda používanie pravej a ľavej ruky a ostatných párových orgánov. Spôsobuje to nielen problémy v písaní a čítaní.

Poruchy v priestorovej orientácií – prejavuje sa to ako neschopnosť zorientovať sa v priestore, na vlastnom tele, alebo v zošite a učebnici.

Poruchy pozornosti a pamäti – deti majú problém udržať pozornosť po dostatočne dlhý čas. Tiež môžu mať problém so zapamätávaním si jednoduchej inštrukcie. Je dôležité trénovať a posilňovať aj tieto oblasti, pretože potom si dieťa nedokáže poradiť s plnením zadaných úloh v škole. A to preto, že neudrží v pamäti, čo všetko sa od neho chcelo.

Oneskorený vývin reči – dieťa začína rozprávať neskôr, nevyslovuje správne a čisto všetky hlásky, vrátane L, R, sykaviek. Hrozí tu, že si dieťa nesprávnu výslovnosť zafixuje a bude sa mu ťažko odstraňovať. Nesprávna výslovnosť sa bude odzrkadľovať pri práci s textom a pri čítaní a písaní.

…a mnohé iné.

Je preto dôležité uvedomiť si problémy dieťaťa a zaujímať sa o ich nápravu. Ideálna je spolupráca rodiny a predškolského zariadenia.

Predškolské obdobie ponúka dostatok času na zminimalizovanie týchto nedostatkov.  Je oveľa účinnejšie venovať pozornosť vývoju dieťaťa v tomto období, ako vyčkávať na odhalenie ťažkostí v školskom veku a s tým spojené psychické dôsledky. Môžeme povedať, že vhodne zvolená pomoc je najúčinnejšia práve v období predškolského veku.