Nedokáže sa sústrediť v škole = je hlúpy??

Nedávno som čítala príbeh chlapca, ktorý sa vraj nedokázal učiť tak rýchlo, ako jeho spolužiaci. Nedokázal sa sústrediť či dávať pozor a často sa zvykol od ostatných detí utiahnuť do ústrania.

Diagnostikovali mu poruchu pozornosti a dyslexiu. Jeho učiteľka sa vyjadrila, že nie je schopný navštevovať normálnu školu. Mal by chodiť do školy pre deti s poruchami učenia, pretože začína brzdiť ostatných spolužiakov v triede.

Matka prosila školu, aby chlapcovi dovolili zostať v škole aspoň do konca školského roka. Sľúbila, že sa mu bude naplno venovať každý deň. Posnaží sa mu poskytnúť aj iné alternatívne terapie, ktoré by mu mohli pomôcť.

Chlapec dostal podmienku zostať v škole do konca školského roka.

Matka sa chlapcovi naplno venovala. Jeho známky sa začali výrazne zlepšovať, ale stále to nestačilo. Neskôr sa jej do rúk dostala kniha Cesta od Brandon Bays. V knihe je podrobne opísaný postup. V rámci tohto procesu by mal človek odhaliť miesto, kde sa nachádza jeho emočný blok. Dostali sa práve ku tej spomienke, pri ktorej sa prvýkrát uzavrel.

Mal iba päť rokov a práve sa začal učiť abecedu. Spomínal, ako všetko videl rozmazané. Mama ani jeho učiteľka nevedeli, že má vážny problém so zrakom. Odmalička videl všetko, čo mal blízko pred očami rozmazané. Myslel si, že je to normálne, že to tak jednoducho má byť.

Pokúšal sa napísať písmeno A, ale nechápal prečo v jeho zošite vyzerá úplne inak. Na opačnom konci triedy zdvihol zošit jeho kamarát svoje A napísané v zošite a vyzeralo dokonalé, presne také ako na tabuli.

No keď’ prišla učiteľka skontrolovať jeho písmená, vždy ho pokarhala.

Učiteľka, ktorá v triede zastupovala, bola už zúfalá. Prečo sa nesnaží? V zlosti mu vytrhla zošit z rúk a kázala mu postaviť sa pred tabuľu. Zdvihla jeho zošit, aby ho videli všetky deti, a povedala: „Pozrite sa na to. Je taký hlúpy, že ani nedokáže napísať písmeno A.”

Všetky deti sa smiali a chlapcovi sa zrútil celý svet. Díval sa do tváre všetkých svojich kamarátov, ktorí sa mu vysmievali. Niečo v ňom sa zlomilo. Postavil si v sebe ochranný múr, za ktorý nikoho nevpustil.

Odvtedy sa už v škole nedokázal sústrediť.

Som si istá, že naše deti a aj my, často krát prechádzame podobnými situáciami. Nikto nás neučil, ako takéto situácie zvládať a často sme sa stiahli alebo sme predstierali, že nám je to jedno.